12. Nečakané odhalenia I

19. října 2015 v 22:34 | Kris |  >>How to catch the dragon
Po viac ako troch rokoch som späť. Aspoň dúfam. Nebudem sa tu rozpisovať teraz, prečo to trvalo tak dlho, k tomu napíšem neskôr malý sloh. Táto kapitola je venovaná všetkým, čo čakali a tešili sa a písali mi komentáre, ktoré ma nakopli túto minimálne dva roky rozpísanú kapitolu dopísať. Ďakujem, ste všetci úžasní (ak tu ešte niekto zostal) a toto je pre vás, užite si to. Líbající

12. Nečakané odhalenia

Musela som vyzerať komicky. Viem, že som vyzerala komicky. Oči rozšírené ako dva taniere, ústa pootvorené ako ryba a tvár skrivená v šoku.
Charlie mi venoval dlhý pohľad, po ktorom mi naskákali zimomriavky po celom tele. Nebol to pohľad, akým sa na mňa väčšinou pozeral, bolo v ňom niečo iné, niečo živšie, niečo z čoho sa mi rozbúchalo srdce rýchlejšie.
Bola som zmätená a potrebovala som odpovede. Uvedomila som si ticho pri stole a všetky pohľady uprené na mňa. Odpovede? Teraz? Radšej nie. Potrebovala som ďalší pohárik, pretože som celkom vytriezvela za tých pár sekúnd. Alkohol vždy odľahčí situáciu.
Charlie ma ešte stále pozoroval, akoby čakal moju reakciu. No, pravdepodobne čakal nejakú reakciu. Ako napríklad, že naňho začnem kričať, že čo to má do pekla znamenať. Alebo že sa zasmejem, že čo si vymýšla. Keby som len tušila, čo toto všetko malo znamenať? Kedy sme sa bozkávali? Teda okrem toho malého bozku, ktorý som mu dala, keď spal. Ale vtedy naozaj spal, sakra. Alebo nie? Vedel, že som ho pobozkala a preto sa napil? Pre Merlina, praskne mi hlava od toľkých otázok!
Všetci pri stole pozerali striedavo na mňa a na Charlieho, očakávajúc nejakú reakciu. Felix sa spokojne uškŕňal a žmurkol na mňa, keď som sa na neho pozrela.
Snažila som sa upokojiť svoje prerývané dýchanie. Upokoj sa, žena!
"Katie?"
Charlieho tichý hlas ma vytrhol z myšlienok a paniky, ktorá si pomaly razila cestu mojím telom. Hovoril ku mne opatrne, akoby sa bál, že pred ním odpadnem. Čo vôbec nevylučujem! Alkohol, kde je alkohol?
Odkašľala som si a vzala Regininu nedopitú whiskey a hodila ju do seba. Urgh, oheň pohltil moje hrdlo, ale aspoň to odpútalo pozornosť od skutočného problému.
"Katie..."
Pozrela som sa naňho, momentálne vyzeral zmätený mojím správaním. Ja som bola zmätená svojím správaním. Do čerta! Čo to má všetko znamenať?
Neviem, či to bola panika alebo alkohol prúdiaci mojím telom, ale zrazu som presne vedela, čo mám urobiť.
Utekať.
Prudko som vstala, čím som prevrátila stoličku, na ktorej som sedela, aj keď to bolo to posledné, čo ma montálne trápilo a ztiekla som. Ako malé decko. Áno, Katie Bellová, správaš sa fakt ako dospelá žena! Bolo mi to však jedno, potrebovala som sa odtiaľto dostať čo najrýchlešie preč a porozmýšľať-upokojiť sa alebo ee- skočiť z útesu.
Počula som, ako po mne Charlie niečo kričí, ale neotáčala som sa a razila som si to ku krbu, dúfajúc, že moje tušenie, že ma Charlie prenasleduje, je mylné. Nemohla som mu teraz pozrieť do očí, inak by som sa asi rozplakala ako tie hrdinky muklovských telenoviel, ktoré moja stará mama tak rada pozeráva.
Poviem vám, že pretlačiť sa z jedného konca klubu k druhému cez všetkých tých vášnivo sa pohybujúcich opilcov a pritom sa vyhnúť istým metlobalistom (ehm ehm Wood) a uprchnúť istému osudovému mužovi ( ehm ehm Charlie) mi dalo poriadne zabrať, nehovoriac o mojich vnútro požierajúcich nervoch.
Ale vďaka svojej výške som sa nakoniec prekvapivo rýchlo dostala ku krbu, schmatla hop šup prášok a posledný krát som sa pozrela naokolo. Videla som Charlieho ryšavú hlavu ako sa otáča na všetky strany v dave, pravdepodobne ma hľadajúc. Musela som uniknúť, kým ma zbadá! To bola posledná myšlienka predtým, ako som hodila prášok do plameňov a ocitla sa späť v jedálni našej rezervácie.
Chvíľu som ostala užasnuto stáť v tichu. Žiadna hlasná hudba, žiadne preplnené davy, žiadne zvedavé pohľady, žiadne nezodpovedané otázky. Len pokoj.
Vydýchla som si a utrela si spotené čelo. Bola som na pokraji kolapsu. Stres a ja sme neboli najlepší kamaráti a po takomto večeri som bola čerstvá akurát tak do blázinca.
Musela som sa ísť niekam skryť. Potrebovala som premýšľať a ujasniť si, čo sa vlastne stalo. Nemohla som však ísť späť do našej chaty, pretože to bude prvé miesto, kde ma bude niekto hľadať. Kde ma bude on hľadať. Teda ak ma vôbec bude hľadať.
Freya. To je asi jediná osoba- technicky drak- ktorá ma nebude súdiť a pýtať sa ma hlúpe otázky. Asi preto že rozprávať nevie a nič iné, ako to ako chutím, ju pravdepodobne nezaujíma.
Rozbehla som sa von smerom k stajňam, trpko si uvedomujúc, že môj kabát zostal v Dračom zube a moje šaty neboli ten najteplejší materiál v tejto zime. Kašľala som na to, veď, ak by som zmrzla, aspoň by som sa vyhla Charliemu. Ha!
Stajne boli našťastie o niečo teplejšie. Moja veľká priateľka sladko spala a ja som sa čo najtichšie presunula do rohu, v ktorom som toľkokrát sedela s Felixom a jedla čokoládu.
Zvalila som sa na zem a položila hlavu do dlaní. Pre Merlina, čo sa to tam vlastne stalo? Premietala som si stále dokookola tú scénu, Felixove slová, Charlieho nahnevaný pohľad, ktorý hodil po Felixovi, to ticho pri stole...
Bozk. Charlie a ja. Jediný bozk, ktorý sme si kedy dali (ktorý som mu ja dala), bol vtedy, keď spal. Ale keď si to pamätal, tak potom asi tak tvrdo nespal. Ale ani sa mi nesnažil dať najavo, že by bol hore... Čo len znamená, že v ňom asi nechcel pokračovať. Alebo sa mu vôbec nepáčil. A nikdy tento incident ani nespomenul, čo mohlo len znamenať, že chcel naňho zabudnúť. Pretože nás nechcel dostať do trápnej situácie. Pretože mi nechcel povedať, že ma nevidí ako potencionálnu partnerku. Pretože som si zjavne jeho priateľské správanie a občasné flirtovanie vysvetlila úplne zle. Pretože ma stále vidí len ako malú najlepšiu kamošku jeho mŕtveho brata. Možno mladšiu sestru. Pretože Charlie Weasley ma jednoducho nechce...
Rozplakala som sa. Hystericky. Ako žena so zlomeným srdcom. Plakala som za Charliem a tou mojou vyšinutou predstavou, že budeme raz spolu. Za Fredom, ktorého som teraz pri sebe potrebovala, aby ma objal a povedal, že to nie je koniec sveta. Za mamou, aby ma pohladkala po vlasoch a priniesla mi horúcu čokoládu.
Ani ten alkohol som pri sebe nemala.
Plakala som tak dlho, až už som nemala čo. Až som nemala silu. A nakoniec som zaspala.
XxX
Prebudilo ma klopanie na dvere. Posadila som sa v posteli, obklopená mäkkými perinami a takmer okamžite som sa do nich opäť ponorila. Moja hlava nepríjemne búšila. Pretrela som si oči rukami a na okamih ich zatvorila. Nemala som piť a potom plakať, to nebola nikdy dobrá kombinácia.
Počula som kroky z vedľajšej miestnosti a klopanie prestalo, namiesto toho sa ozvali ďalšie kroky nasledované hlasmi.
"Našiel si ju?" spýtal sa tlmený mužský hlas. Veľmi pripomínal ten Félixov. Ale čo u nás robí Félix a koho hľadá. Možno Claire predviedla podobný, menej dramatický útek ako ja?
"Chvíľu to trvalo, ale bola s Freyou," odpovedal druhý mužský hlas. Hlas, ktorý bol až priveľmi charlieovský. Dopekla, mám halucinácie? Čo by asi tak hľadali títo dvaja u nás na chate? Okrem Claire. Alebo mojej maličkosti. Pre Merlina, ja som bola s Freyou. Moje zmysly sú naozaj oneskorené po toľkom plači, alkohole, hysterickom záchvate.
"Pozri, naozaj ma to mrzí, myslel som, že vám obom spravím službu," opäť sa ozval Félixov hlas a nasledovalo šepkanie. Čo do pekla. Otvorila som oči a pocítila som akési deja vú. Posteľ v ktorej som spala, nebola moja. Ani táto izba, ktorú som spoznala. Raz som sa v nej už prebudila. Prečo musím zaspať na rozličných miestach a následne ma musí vždy nájsť Charlie Weasley?! Och tá irónia, ešte pred pár hodinami by som dala všetko za to, aby som sa ocitla v tejto posteli. Teraz to však bolo to posledné miesto, kde som chcela byť.
Šepkanie ustálo a ozvalo sa buchnutie dverí a kroky. Félix odišiel. Charlie sa prechádzal v druhej miestnosti, počula som cikot skla, zvuk nalievania tekutiny. Charlie sa opíja?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Týna Týna | 19. října 2015 v 23:10 | Reagovat

Dáš prosím "To se mi líbí" na odkazech pod tyhle dvě fotky?
http://www.mundo.cz/soutez/kaplicka-irsko
http://www.mundo.cz/soutez/pohled-na-dunmore-head :-) moc díky!! :-)
(podmínka je přihlášení na facebook)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama