8.Pred dychzbavujúcimi perami Jamesa Pottera

17. dubna 2008 v 11:17 | Kristine |  >>Nedá sa ujsť
A som tu s ďalším pokračovaním:) Som momentálne marod, preto sa mi podarilo dopísať túto kapitolu, ktorá je (dobrá správa) dlhšia ako tá predošlá:) Netuším, kedy sa mi naskytne možnosť napísať deviatu, pretože o mesiac sú tie nechutné a obávané matury a ja som sa ešte nejak úžasne veľa neučila...Táto kapitola je-predpokladám-predposledná, takže sa tešte:D
Našla som jedno video na youtube (ešte dávno) a úplne som si ho zamilovala! Je to taký príbeh Jamesa a Lily s mojím srdcovým songom od Oasis-Wonderwall a z jedného úžasného seriálu-One tree hill :D Nedaôo sa to sem vložiť, preto vkladám aspoň odkaz ;) Enjoy it!

8.Pred dychzbavujúcimi perami Jamesa Pottera

Samozrejme že ma sem nepriviedol kvôli orgiám! Boha, Lily, mysli skôr ako niečo vypustíš z úst! Musí si o mne myslieť, že som sa zbláznila. Okej, ja som sa skutočne musela zblázniť, pretože by som inak nebola teraz taká... taká sklamaná.
Prečo som sklamaná?
Hanbím sa to priznať, ale... No nevadilo by mi, keby ma sem priviedol kvôli tým, echm, orgiám!
Keď som vyslovila tú otázku (fakt neviem, prečo som ju vyslovila!), James na mňa chvíľu zvláštne hľadel. Asi sa rozhodoval, či mi povie do očí, že som šialená, alebo si to bude len myslieť. Neviem, k akému záveru nakoniec prišiel, ale viem ako reagoval. Uškrnul sa.
"Nie, Lil, nemusíš sa báť," zachichotal sa. Neviem, čo ma viac vytočilo, či chichot alebo odpoveď. "Nikdy by som ťa nenútil robiť veci, ktoré nechceš sama," dodal zatrpknutejšie.
Haló, James! Otvor oči! Vyzerám na to, že netúžim, aby si ma uniesol do lesa a zbavil ma tam počestnosti? Mám ti snáď vyčistiť okuliare?
Potriasol hlavou, akoby sa chcel zbaviť nežiaducich (pre mňa veľmi žiaducich) myšlienok.
"Dosť sentimentality," zamumlal.
Prevrátila som očami. Žiadne neslušné návrhy. Žiadne dvojzmyselné narážky. Žiadne vášnivé hry. Nebudem deprimovaná. Pred nami je ešte celý večer a... možno aj noc.
"Ideme si nájsť nejakú medovinu, čo povieš?" Pozrela som sa naňho s poloúsmevom. Čo som mu na to mohla povedať? "Výborný nápad." Aj keď ja som mala stovku lepších...
Prešli sme takmer celú lúku, kým sme našli sudy s medovinou. Stálo pri nich niekoľko žien poobliekaných v takých farebných háboch, že ani Caroline by sa tak neobiekla. Keď nám James nalieval medovinu, usmievali sa na mňa a pozerali sa schvaľujúcim pohľadom na Jamesa. Neisto som im úsmev opätovala a môj pohľad bol výrečný. Niekto má šťastie na takých krásnych chlapov. A James bol šťastie. Moje šťastie. Len to ešte netušil.
Vrátil sa ku mne aj s pohármi, jeden mi podal do pravej ruky a chytil ma za ľavú. Prešlo mnou malé elektrické vibrovanie. Pevne dúfam, že som nebola sama.
Sadli sme si k ohnisku, ktoré bolo menšie ako ostatné. Bolo najbližšie pri lese a mali sme tu súkromie. Tráva, na ktorú sme sa usadili, bola mäkká a nebolel ma z nej zadok, čo bolo veľké plus. Pozorovala som plamene ohňa, keď som si uvedomila, že James pozoruje mňa. Radšej som stále pozorovala plamene...
Odkašlal si. Uf, už som sa naňho musela pozrieť. Pomaly som sa k nemu obrátila.
"Pripijeme si?"
Zdvihla som svoj pohár. "Na čo to bude?"
"Ehm, nechaj ma porozmýšľať," prešiel si rukou po brade. Bolo to sexi. Potom sa na mňa prenikavo zahľadel a diabolsky (čiže potterovsky) sa usmial. "Pripíjam na vynikajúcu a okuzlujúcu spoločnosť, ktorá dostala po tých neskutočne dlhých rokoch rozum a dala mi šancu!"
Nedalo sa odolať smiechu, ktorý vo mne bublal. "Tak na príjemnú spoločnosť," dodala som a naše poháre do seba ťukli.
Sledovali sme jeden druhého, keď sme sa napili. Och, lepšiu medvinu som nikdy nepila!
"Páči sa ti to tu?" spýtal sa neisto.
Uvažovala som. (Áno, ešte to dokážem. ) Boli sme v Írsku, ktoré som vždy chcela navštíviť. Obloha bola plná hviezd. Vzduch bol príjemne teplý a voňal lesom. Ľudia tancovali okolo ohňa, spievali a boli šťastní. A pili sme ten božský nápoj. A hlavne sme boli spolu. "Ani si nevieš predstaviť ako."
Spokojne sa zaškeril. "Lily?"
"Hmm?" Položila som si ruky na kolená, podopierajúc si hlavu. Opäť som sa vrátila k pozorovaniu plameňov, pretože som potrebovala premýšľať. Chcem Jamesa. Preboha, je mi jasné, že sme si súdení a potrebujem ho mať. Len pre seba. Ak sa naňho nejaká šiestačka čo i len pozrie, ja... rozbijem jej ústa... no ja sa neviem biť, ale... Caroline hej! Pošlem na všetky kravy-slintajúce-po-mojom-chlapovi svoju najlepšiu priateľku a tá im ukáže! Nebude potrebná ani fyzická sila, lebo už len keď Carol otvorí ústa...
Nechápem ale, prečo sa ma James nepokúsil opäť pobozkať. Prečo sa musí správať práve dnes tak galantne? Ja chcem zviera! Zviera, ktoré ma odvedie do lesa a bude ma tam prehovárať na samé hanbaté veci! A ja sa, samozrejme, poddám. Lenže on sa správa ako krotký baránok a nie ako roztúžený lev. Sakra! Keby som mala viac odvahy a iniciatívnosti, tak by som ho zviedla! Lenže si neviem predstaviť Lily Evansovú ako zvodkyňu...
"Môžem sa ťa niečo spýtať?" vyrušil ma jeho hlas z premýšľania.
Uškrnula som sa. "Myslím, že už sa pýtaš."
Maličko zavrčal. Ua! Možno v ňom prebúdzam toho leva... "Vieš, ako som to myslel."
Zachichotala som sa. Cítila som sa akosi omámene. Nebola som si však istá, či za tým bola tá medovina, alebo samotná prítomnosť Jamesa.
"Je to možno -teda určite- trápna otázka, ale potrebujem vedieť odpoveď." Čakala som. Nemala som ani najmenšie tušenie, čo by potreboval tak vedieť (okrem toho, že po ňom túžim ako Tesák po kúsku mäsa).
Vzdychol si nerozhodne, akoby bojoval sám so sebou, či mi má položiť tú záhadnú otázku.
Moja zvedavosť vibrovala a srdce začínalo nabiehať na rýchlejší pohon. Nebesá, hovor!
"Prečo si so mnou dnes vlastne išla? Teda... prečo až teraz, keď som ťa pozýval toľkokrát? Som z toho tak trochu zmätený, ale.. naozaj som rád, že si tu so mnou," usmial sa nakoniec.
Teraz som bola pre zmenu zmätená ja! Ako mu mám, do Smrťožrútov, odpovedať?
"Lily?"
Fajn, pokúsila som sa o uspokojujúcu odpoveď. "Vieš, James, celé to je veľmi zložité. Ty si sa vždy správal tak... neviem to ani správne pomenovať... idiotne?... áno, to by mohlo byť presné. V podstate som nikdy nevedela, čo si mám o tých tvojich pozvaniach myslieť. Robí si zo mňa žarty, alebo to myslí vážne?"
James na mňa zarazene hľadel, neprestajne si strapatiac vlasy. To gesto som kedysi neznášala - smiešne, ako sa veci menia. "Idiotne? Uf, hmm, to som fakt netušil,ale... Ale vždy som to myslel vážne! Teda okrem toho dňa vo štvrtom ročníku, keď si bola v knižnici s Ufňu-ehm, Snapom. Vtedy som ho chcel len vytočiť, ale inak som bol vždy úprimný. Aj keď neviem, čo mi tá úprimnosť pomohla, keď bola pochopená ako idiotizmus."
Sprostá krava! Ty si taká ochrnutá stonožka! Ako som mu mohla povedať o tom idiotizme? Prečo najprv nepremýšľam, kým mi niečo výjde z úst? Toto má byť zvádzanie?! "Nie, nie, zabudni na idiotizmus a všetko s tým spojené! Ide o to, ako si ma pozýval. Vieš, väčšina dievčat nepovažuje za romantické, keď na ne hučíš cez polku siene, či by si s tebou nevyrazili a pritom sa tváriš ako prototyp slávneho Merlina. Taká Caroline by výskala ako šialená, keby to urobil Siirus, ale ja jednoducho nie."
"Čo je na takom spôsobe také hrozné?" nechápal James.
"Okrem toho, že sa na to díva celá škola?"
"No, možno..."
"A všetci sa na mne zabávajú?"
"Ehm, trochu som to..."
"A... a ty po mne zjapeš ako po nejakej dojke kráv? Evansovááá?"
"Dojk-čo... ja sa fakt... nechcel... vážne... do slizu... posral," mumlal si James pre seba.
Mávla som jednoducho rukou. "Minulosť, zabudni na to, je ti už odpustené."
"A dnes? Prečo si súhlasila? Uvedomila si si, že som pre teba ten skutočne jediný možný životný partner?" spýtal sa so smiechom, aj keď za tým smiechom sa skrývalo niečo hlbšie. Prečo dáva také čertovské otázky? Mám dať prednosť úprimnosti alebo hrdosti?
"Vlastne to bolo hlavne kvôli tomu, že si ma nazval zbabelou."
Poklesli mu ramená. Sklamaním?
Ehm, celkom určite som opäť dala prednosť svojej hlúposti!!!
"Ale...," snažila som sa to napraviť, aj keď som sama ešte netušila ako.
"Ale?" chytil sa toho James s nádejou.
Hoh, a čo mu mám povedať? Zabite ma niekto! Cítim, ako sa mi zapalujú líca. Úžasné!
"Ja... vieš... premýšľala a tak... všimla si... zmena... rada... ty... inak...," jachtala som ako zaseknutá skriňa a potom mi svitlo. Požijem svoju zbraň! Teda ehm "zbraň".
"Nie je ti teplo?" zmenila som nečakane tému a James na mňa vyjavene civel, keď som si vyzliekala sveter, odhaliac ten (dúfam) (biedny) (sexi?) výstrih. "Hrozné teplo, nemyslíš?" Lenže James sa netváril, že by na niečo myslel. Možno okrem toho, ako sa neutopiť v mojom-už celkom určite-príťažlivom výstrihu. Bol to úžasný pohľad, ako sa snažil nenápadne pozerať -čumieť!- na moje prednosti. Moje vnútro zaplavila vlna samoľúbosti. A moje telo triaška. Nie z Jamesa. Zo zimy. Hmm, neviem, či som sa akosi neunáhlila. Potrebovala by som zahriať...
Posunula som sa k nemu bližšie. Asi si to ani nevšimol, keďže bol príliš zaujatý inou činnosťou.
Mám sa ho spýtať na rovinu, či ma nezahreje?
Alebo ísť rovno na vec?
Veď akcia vyvolá reakciu a... uf, tušim je mi teplejšie. L
en keby sme neboli na verejnosti, stále som totiž aspoň trochu hanblivý človek.
Čo keby som ho...Výborný nápad!
"James?" spýtala som sa sladko.
Dezorientovane sa mi pozrel do tváre. "Hmm?"
"Nepôjdeme sa prejsť?"
Do pohľadu sa mu vrátila ostražitosť. "Prejsť? Kam?"
"Do... lesa," pošepkala som mu.
Jeho obočie vyletelo bleskovo nahor. Preglgol.
"Na-aa čo?"
Tentoraz som sa diabolsky uškrnula ja. "Nechaj sa prekvapiť."
Vzala som ho za ruku a obaja sme sa naraz postavili. Aspoň jeho ruka hriala.
Predierali sme sa cez hustý porast lesa, aby sme sa dostali čo najďalej od civilizácie a mali súkromie. Nemala som ani potuchy, či James niečo tuší, no snažila som sa na to nemyslieť. Tentoraz som sa potrebovala sústrediť len na jedinú vec - ako dostať to, po čom túžim a zároveň zo seba neurobiť kravu.
Prišli sme až na čistinku, kde končil les a začínala lúka (koľko lúk tu, preboha, je?). Zastavili sme pod stromom, pretože cesta strmo klesala dolu na tú lúku. Takže kopec? Hmm, pre svätú Mathildu, nekomplikujte mi to, vy tam hore, jasné?
James sa oprel o strom a so založenými rukami čakal, čo sa bude diať.
A ja... som sa modlila, aby ma teraz neopustila moja nečakane nadobudnutá odvaha a neutiekla som ako zbabelá líška preč.
Nádych, výdych... Dokážeš to! Ukáž, že si právom patríš do Chrabromilu a... POBOZKAJ HO!
Trasľavo som sa usmiala. Cítila som, ako mi v krvi začína prúdiť adrenalín. Pozrela som sa mu do očí a urobila pár krokov smerom k nemu. Pozorne ma sledoval, na krku mu pulzovala žila. Mala som chuť ho pokúsať. Tak pobozkať alebo pokúsať?
"Lily, o čo sa to pokúšaš?"
Pobozkať!
"Teda, povieš mi prečo sme sem priii-..."
Moje pery sa doslava prilepili na tie jeho. Pevne som sa držala jeho trička, aby som sa udržala na nohách. Keď pohol perami, myslela som že odpadnem. Bol to fenomenálny pocit. Vždy som sa vysmievala autorkám červenej knižnice, ako opisovali bozkávanie hlavných hrdiniek. Vraj akoby vzlietli a utápali sa v slastnom pocite eufórie. No, ja som (zatiaľ) nelietala, ale... zabudla som dýchať. Cítila som jeho ruky, ako ma tisnú bližšie k jeho horúcemu telu. Pootvorila som ústa, v snahe získať trochu kyslíka, no on to využil. Prešiel mi jazykom po zuboch a postupoval ďalej. Hruď sa mi zdvíhala a klesala stále rýchlejšie. Nevnímala som nič, okrem jeho dotykov a bozkov. Bolo to nádherné a zároveň smrteľné. Naozaj mi už dochádzal vzduch. Ako sa to vlastne robí? Na všetko som zabudla, okrem jediného. Okrem Jamesa a jeho prudko úžasné pery, ktoré čarovali zázraky. Na ničom inom okrem nás nezáležalo. Ani na dýchaní. Hmm, no na dýchaní možno... So silou vôle som sa opatrne odtiahla. Dýchali sme prerývane, stále sa držiac v objatí.
James sa opäť oprel o strom a ja som sa ho pustila, aby som nabrala stratenú rovnováhu. Ustúpila som pár krokov dozadu a... spadla z kopca.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 monique monique | 17. dubna 2008 v 14:31 | Reagovat

to si jej vazne spravila?::D::D:D:D:D:D" rel="nofollow">D:D:D::D:D:D:D:D no dorazila si ma tymi podlesnymi slovami :D:D:D a z Lily je nejaka dracica inak :D

2 monique monique | 17. dubna 2008 v 14:32 | Reagovat

sakra poslednymi :D

3 ajushka ajushka | 17. dubna 2008 v 16:23 | Reagovat

AAAA super!!! Ona vážně spadla, no já se pos***... To bylo super super a taky super!!! Jo a to video bylo taky božííí. Chudáci malí...oni si zaslouží šťastnej život...

4 Phee Phee | 17. dubna 2008 v 16:30 | Reagovat

jaaaaaaaaaaaj tak to bolo uplne genialne.......no Lily sa nezda,celkom ma pobavilo to,ze tu je Lily dracica  a James trochu nesmely:Dhaha ,no spadla z kopca, pockaj ked sa vratia na hrad, to si budu vsetci mysliet,ze ju James predsalen chcel zhodit z kopca(cize je ten maniak:D).........no tesim sa na pokracko:D

5 mishelka mishelka | 17. dubna 2008 v 17:31 | Reagovat

ona vazne spadla s kopca?!.....no tak to je gooool!:D......toto je jedna s mojich najoblubenejsich poviedok!.......po dlhom cakani nastal tak dlho ocakavani zazitok:o))....stalo to za to....ale je mi trocha smutno ze to uz bude koncit:o(.....ja viem ze v najlepsiom treba skoncit ale aj tak mi bude velmi tato poviedka chybat ale no musim sa uz zacat na to pomali pripravovat:o(....

6 zzuzka.z zzuzka.z | 17. dubna 2008 v 18:40 | Reagovat

tá posledná veta bola najlepšia inak celá poviedka je prča a je celkom fajn....

len ma mrzí že to zakončila takto

7 Mapinka Mapinka | 17. dubna 2008 v 18:41 | Reagovat

hej dokonalost, sem tak stastna ze sem na tenhle blog narazila... neplanujes stat se spisovatelkou?? byla bys skvela!!!! miluju svovenstinu a tuhle povidku!!!!! :))

8 Akallabeth Akallabeth | 18. dubna 2008 v 16:45 | Reagovat

hmmm...chveniii:) uz je tu zas:) Kris, ty jsi proste mistr ve vytvareni chveniii:)

9 domushka domushka | 19. dubna 2008 v 11:19 | Reagovat

LOVE

To bylo tak krásný, Kris, zlato...:) taky sem myslím na chvíli zapomněla dýchat, stejně jako Lily a to sem ani nemusela být na jejím místě (povězme si upřímě, že bych dala kdo ví, co, abych byla:) ) I když já bych asi nebyla tak odvážná jako Lil...:))) ale jako James zavrčel...myslím, že vím, kde si na to přišla a musím říct, že v Jamesově podání to zní snad ještě úžasněji než v Edwardově:) achjo...prostě krásná kapitzolka, ukončená přesně tak, jak bych to od tebe čekala...:))) dokonale....

10 Biba Biba | Web | 21. dubna 2008 v 14:02 | Reagovat

OMG ten koniec nemôže byť taký xD....  inak úžasné =)

11 Gify Gify | Web | 27. dubna 2008 v 13:21 | Reagovat

konečne som sa ako tak dostala cez upírsku závislosť a bola som schopná si to prečítať! :D Krííís ty si tak super hnusná zhodiť ju z kopca?! jaaaaj super :D

13 Phee Phee | 17. června 2008 v 20:47 | Reagovat

kedy bude dalsia kapca, ved maturitne obdobie uz skoncilo....nechcem na teba tlacit,ja len chcem vediet priblizne,ze keby si sa  k tomu vedela dostat:D

14 Kris Kris | 18. června 2008 v 17:28 | Reagovat

mňa to mrzí, že sem nič nepridávam, ja som mala totiž po mature ešte rušné obdobie kvôli príjmačkám na výšku, ale dneska som mala posledné príjmačky, takže teraz mám už frei a budem písať,až sa z toho zbláznite :D i promise!

15 moncii moncii | 18. června 2008 v 21:06 | Reagovat

woww az dnes om si preciitala vsetky casti k tejto kapitolovkee a bolo to supeeeer:DD celee.P

16 Baby_W -- I kiss you...cmaq..xD Baby_W -- I kiss you...cmaq..xD | Web | 30. června 2008 v 11:11 | Reagovat

N_A_D_H_E_R_A..xDD

17 happy happy | Web | 8. července 2008 v 18:03 | Reagovat

Ahoj, Kris!! Dlouho jsem se neozvala, co? Já vím, stysdím se... :)

Jinak, tohle je naprosto skvělá povídka! Ještě teď se pořád telím jak blbá. Jen tak dále... :D :D

18 mishelka mishelka | 17. července 2008 v 15:54 | Reagovat

ahoj kris nechcem ta niako otravovat len ti chcem oznamit ze na tvojej stranke je niaky virus asi o tom uz vies a omozno nie no len som chcela aby si o tom vedela....vzdy ked na nu kliknem tam mi ukaze ze tam mas vyrus a neviem sa na nu dostat.....ja len ze kebyze sa da stym nieco robit...nechcela som ta otravovat :o)

19 Dančuszka Dančuszka | 9. dubna 2009 v 23:02 | Reagovat

nemuzu z týhle kapitolovky!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama